Hrob šamanky starý 12-tisíc rokov vykopali archeológovia z Hebrejskej univerzity v severnom Izraeli. Žena bola uložená v zemi spolu s pozostatkami leoparda a ďalších zvierat a bola pochovaná mimoriadne slávnostne. Okolnosti nálezu dokazujú, že zosnulá mala v kmeni veľmi významnú úlohu.

Hrob vytvorila paleolitická kultúra Natufi, ktorá sa v povodí rieky Jordán vyvíjala v období pred asi pätnásť až jedenásť a pol tisíca rokov. Ide o veľmi zaujímavú éru na úplnom sklonku poslednej doby ľadovej, keď v relatívne krátkom čase stúpla globálna teplota, roztopili sa ľadovce a hladina oceánu sa zdvihla o viac než 100 metrov. Určite je zaujímavé, že práve do tohto obdobia zaraďuje Platón svoju legendárnu stratenú pevninu Atlantis. Jej existencia síce dokázaná nebola, ale v každom prípade sa vtedy odohrávali prevratné zmeny, ktoré sa dotkli i života ľudí a usporiadania ich spoločenstva. Práve v oblasti Jordánu vzniklo krátko po skončení doby ľadovej prvé mesto sveta – Jericho.

Aby duch mŕtvej neškodil živým
„Hrob, ktorý sme objavili, je starý asi dvanásťtisíc rokov,“ konštatuje Dr. Leore Grosmanová z Archeologického inštitútu Hebrejskej univerzity. „Zdá sa, že je dokladom ideologického posunu v myslení vtedajších obyvateľov tejto oblasti. Zmena kultu zrejme súvisí s ich prechodom od loveckej k poľnohospodárskej spoločnosti.“
„Podľa predmetov nájdených spolu s kostrou, spôsobu jej uloženia i dokladov, ktoré tu stavitelia hrobky zanechali o svojich pohrebných rituáloch, sa domnievame, že táto žena mala v komunite vysoké postavenie,“ pokračuje Dr. Grosmanová. „Ľudia jej kmeňa zjavne venovali príprave hrobu nezvyčajnú pozornosť a vynaložili na to mnoho energie. Verím, že pôsobila ako šamanka.“ Žena, ktorej pozostatky sa v hrobe nachádzali, mala v čase svojej smrti 45 rokov. Mala malú postavu a deformovanú chrbticu, a preto pravdepodobne krívala. Pozostalí jej telo uložili do oválnej jamy hrobu na bok v skrčenej polohe, čo bolo v tejto kultúre neobvyklé. Nohy v kolenách oddelili a položili chodidlami smerom k panve mŕtvej. Navyše na telo položili desať veľkých kameňov (na hlavu, trup, panvu a končatiny) a ich váha neskôr spôsobila, že sa jednotlivé časti kostry od seba navzájom oddelili. Podľa Dr. Grosmanovej mali kamene zabrániť zvieratám v prístupe k mŕtvemu telu alebo znemožniť duchovi ženy opúšťať hrob a škodiť živým. Nezvyčajná bola i posmrtná výbava. Spolu s kostrou ženy sa v hrobe nachádzalo i päťdesiat korytnačích pancierov, časť kostry leoparda, krídlo orla, dve kuny, lebka a ďalšie kosti divej svine a chvost kravy. O ich význame sa však vedci iba domýšľajú. „Nie je obvyklé, aby sa v hrobe z tej doby nachádzali kosti toľkých rôznych zvierat,“ vysvetľuje ďalšia členka výskumného tímu Natalie Munro, „aj preto si myslíme, že mŕtva bola šamankou.“ „Pohreby šamanov zvyčajne nejakým spôsobom symbolizujú ich aktivity počas života,“ myslí si Leore Grosmanová. „Je preto možné, že časti tiel zvierat sa používali na magické či liečiteľské rituály. Nemožno však vylúčiť ani to, že mŕtva mala akýsi magický vzťah k duchom týchto tvorov.“

Najstarší portrét sveta
Hrob šamanky je v malej vápencovej jaskyni Hilazon Tachtit neďaleko Galiley spolu s 28 ďalšími, v ktorých ležali pozostatky iných príslušníkov kultúry Natufi. Nachádza sa však bokom a výbavou i usporiadaním sa od nich úplne odlišuje. Aj to poskytuje dôkaz o významnej úlohe mŕtvej v živote kmeňa – pravdepodobne ako šamanky. Šamanizmus sa vyskytuje v mnohých primitívnych kultúrach a jeho nositelia majú za úlohu spájať svet ľudí so svetom duchov. Preto im je preukazovaná veľká úcta, súčasne však vzbudzujú i strach svojich súčasníkov. V súvislosti s nálezom v Galiley sa uvádza, že kultúra Natufi bola prvá, ktorá zanechala kočovanie a začala žiť usadlým spôsobom – a že šamanka z hrobky predstavuje najstarší nález tohto typu. Nie je to však tak úplne pravda. V moravských Věstoniciach archeológovia už dávnejšie našli keramické zobrazenie ženskej tváre postihnutej ochrnutím, často označovanej ako Venuša da Vinci. Spolu s ním objavili i kostru ženy s rovnakou deformáciou a navyše akúsi masku so zhodnými črtami. Aj v tomto prípade takmer určite išlo o osobu s mimoriadnym postavením – pravdepodobne šamanku. Pritom věstonická kultúra je stará 25-tisíc rokov. V každom prípade je Venuša da Vinci najstarším známym portrétom konkrétnej osoby. Ľudia, ktorí zanechali pamiatky v okolí dnešných Věstoníc, tiež nekočovali. Nie však preto, že objavili prednosti poľnohospodárstva, ale preto, že tu mali úplne mimoriadne podmienky na lov. I preto v mnohých ohľadoch technologicky a kultúrne predbehli svoju dobu o celé tisícročia. Zostali však bez nasledovníkov, kým od kultúry Natufi vedie priama cesta k vzniku trvalých sídiel, poľnohospodárstvu a nakoniec i dnešnej civilizácii.