Ďalšia definícia mágie, znie: Zmeny situácií či javov v súlade s naším prianím, ktoré by pri použití bežne prijímaných metód zostali nezmenené. Tým nepochybne vzniká značný priestor pre osobnú interpretáciu. Niekto možno namietne, že tieto návody a procedúry nie sú ničím iným než aplikovanou psychológiou či vedeckým faktom, odetými do magickej terminológie - dokiaľ v texte nenarazí na pasáž, ktorá sa nezakladá na žiadnych známych vedeckých faktoch. Mágia nie je nikdy vedecky úplne vysvetliteľná, zato veda bola v určitých obdobiach za mágiu považovaná. Medzi bielou a čiernou mágiou nie je žiadny rozdiel okrem nafúkaného pokrytectva, morálnej nadutosti poznamenanej pocitom viny a faktu, že biely magik klame sám seba. V klasickej náboženskej tradícii je biela mágia praktikovaná s altruistickými, dobrými úmyslami. Čierna mágia naopak slúži k obohacovaniu, zväčšovaniu osobnej moci a k zlým účelom. Nikto na Zemi sa ešte nevenoval štúdiu okultizmu, metafyziky, jógy a ďalších dobrých koncepcií bez toho, aby tým sledoval uspokojenie vlastného ega a získanie osobnej moci. Niektorí ľudia proste radšej nosia žinené košele, a iní dávajú prednosť zamatu či hodvábu. Čo prináša jednému rozkoš, znamená pre druhého bolesť, a to isté platí pre dobro a zlo. Každý adept čarodejníctva je presvedčený, že on jedná správne. V rámci mágie rozoznávame dve kategórie: rituálnu alebo obradnú, a nerituálnu čiže manipulatívnu. Rituálna mágia spočíva v prevádzaní formálneho obradu, ktorý sa aspoň čiastočne odohráva na mieste zvlášť k tomu určenom a v stanovenú dobu. Jej hlavným účelom je získať adrenálnu energiu, ktorá by sa inak stratila, a ďalšiu emočne vyvolanú energiu a premeniť ich v dynamicky prenosnú silu. Nejde o intelektuálny, ale o čisto emočný akt. Akákoľvek intelektuálna aktivita musí prebehnúť pred obradom, nikdy nie pri ňom. Tento druh mágie je niekedy označovaný ako VÄČŠIA MÁGIA/Rituály/. Nerituálna čiže manipulatívna mágia, zvaná tiež MENŠIA MÁGIA /kuzla,svičková mágia/sú vlastne triky, prevádzané s pomocou rôznych nástrojov a pripravených situácií, ktoré môžu pri šikovnej manipulácii vyvolať zmenu v súlade s našou vôľou. V dávnejších dobách sa tejto mágii hovorilo kúzla, čary a uhranutie. Väčšina obetí čarodejníckych procesov vôbec neboli čarodejnice. Často sa jednalo o bláznivé staré ženy, ktoré boli buď senilné alebo sa vymykali konvenciám. Ďalšími obeťami bývali výnimočne príťažlivé ženy, ktoré odmietali návrhy mocných mužov. Skutočné čarodejnice stáli pred tribunálom alebo na popravisku len zriedkavo, pretože boli zbehlé v umení zvádzať, takže dokázali okúzliť mužov a zachrániť si život. Väčšina pravých čarodejníc spala s inkvizítormi. Tu je treba hľadať pôvod výrazu osobné kúzlo. Základným kapitálom modernej čarodejnice je schopnosť okúzliť či využiť svojho pôvabu. Slovo fascinácia má tiež okultný pôvod, vzťahovalo sa totiž k uhranutiu. Upútať niečí pohľad, inými slovami fascinovať, okúzliť, znamenalo uhranúť dotyčného a privolať na neho pohromu. Ženu, ktorá dokázala okúzľovať mužov preto považovali za čarodejnicu. Schopnosť účinne využívať POHĽAD je neoddeliteľnou súčasťou vzdelania adepta čarodejníctva. Aby ste mohli niekým manipulovať, musíte byť schopní najskôr upútať jeho pozornosť a udržať si ju. Existujú tri metódy, ako to dosiahnuť: využitie sexu, sentimentu alebo podivnosti, prípadne ich kombinácie. Čarodejnica musí byť k sebe poctivá a rozhodnúť sama, do ktorej kategórie najskôr patrí. Prvá kategória, sex, je celkom evidentná. Ak ide o pôvabnú alebo sexuálne príťažlivú ženu, mala by urobiť všetko, aby bola čo najzvodnejšia. Sex používa ako svoj najsilnejší nástroj. Akonáhle upútala sexuálnou príťažlivosťou mužovu pozornosť, môže si s ním robiť, čo chce. Druhou kategóriou je sentiment. Sem patria väčšinou staršie ženy. Je možné do nej zaradiť aj čarodejnice typu pani kuchárka, ktorá býva v malej chalúpke a ľudia ju považujú za mierne bláznivú. Deti sú obvykle očarované jej fantáziou a mladí ľudia ju vyhľadávajú, lebo od nej očakávajú múdre rady. Vďaka svojej nevinnosti dokážu deti vidieť jej magické schopnosti. Tým, že sa prispôsobí predstave o milej pani zo susedstva, môže miasť ľudí, aby dosiahla svoje ciele. Do tretej kategórie zapadá všetko, čo sa týka podivnosti. Hodí sa pre ženu, ktorá vyzerá divne alebo strašidelne. Keď dokáže svoj zjav využiť, môže ľahko manipulovať ľuďmi, ktorí sa boja, čo by im asi urobila, keby nevyhoveli jej prianiam. Mnoho žien je možné zaradiť do viacerých než jednej z týchto kategórií. Napríklad mladé dievča, ktoré vyzerá sviežo a nevinne a súčasne je dosť sexy, spojuje sex so sentimentom. Alebo typ femme fatale, ktorý kombinuje sexappeal s temnými podtónmi, používa sex a podivnosť. Každá čarodejnica musí posúdiť svoje prednosti a rozhodnúť, do ktorej kategórie patrí, a tieto prednosti potom musí správne využiť. Čarodejníci muži sa tiež dajú zaradiť do správnej kategórie. Pekný či sexuálne príťažlivý muž samozrejme patrí do prvej kategórie zvanej sex. Kategória druhá - sentiment sa hodí pre staršieho muža, ktorý môže vyzerať ako škriatok alebo lesný čarodejník. Dobrý starý deduško (často starý zvrhlík!) tiež patrí do tejto kategórie. Tretí typ predstavuje muž, ktorého zjav budí dojem čohosi zlovestne temného či priam diabolského. Každý z týchto mužov bude používať svoje schopnosti očarovať viacmenej podobne, ako bolo uvedené v prípade žien. Vizuálna metaforika používaná k vyvolaniu emočných reakcií je samozrejme najdôležitejším nástrojom menšej mágie. Každý, kto je dosť hlúpy, aby tvrdil, že vzhľad nehrá žiadnu rolu sa veľmi mýli. Príťažlivý vzhľad nie je síce bezpodmienečne nutný, ale vyhranenú osobnosť mať musíte! Ďalším dôležitým manipulačným faktorom v menšej mágii je pach. Spomeňte si, zvieratá sa boja všetkého, čo nemá žiadny pach a sú nedôverčivé! I keď môžeme ako ľudia veľa súdov založených na pachu vedome odmietať alebo zľahčovať, sme rovnako ako štvornohé zvieratá týmto zmyslom motivovaní. Ak ste muž a chcete okúzliť nejakú ženu, nechajte prirodzené pachy vášho tela, aby prestúpili vaše bezprostredné okolie, budú pôsobiť ako živočíšny kontrast k rúchu spoločenskej zdvorilosti, do ktorého sa obliekate. Ak ste žena a túžite zviesť nejakého muža, nebojte sa, že by ste sa ho mohla dotknúť tým, že ste nevyškrabala šťavy a vône svojho tela, alebo že ono miesto medzi vašimi stehnami nie je suché a sterilné. Tieto prirodzené pachy patria k sexuálne stimulačným prostriedkom, ktoré nám v svojej magickej múdrosti dala príroda. Medzi citové stimulanty radíme vône, ktoré vyvolávajú príjemné spomienky a nostalgiu. Ak chcete okúzliť muža cez žalúdok, začína to vnímaním vôní pri varení! Citový typ čarodejnice zistí, že toto kúzlo patrí k najužitočnejším. V tejto súvislosti snáď nie je hrubosťou zmieniť sa o prípade muža, ktorý chcel kedysi okúzliť jednu mladú ženu. Stratila v detstve domov a jeho radosti. Zhodou okolností bola jej domovom rybárska osada. Pretože sa ten muž vyznal v praktikách menšej mágie, múdro si vsunul do vrecka na nohaviciach makrelu, a zožal ženu, akú inak prináša len veľká láska. Sexuálny rituál sa napr.zhoduje s tým, čo sa obvykle nazýva kúzlo lásky. Zmysel tohto rituálu spočíva vo vyvolaní odozvy v človeku, po ktorom túžite, eventuálne privolanie partnera, ktorý by naplnil vaše sexuálne túžby. Pokiaľ nemáte dostatočne silnú predstavu určitého človeka či typu, aby dokázala vyvolať priame sexuálne vzrušenie vrcholiace orgazmom, vaše konanie sa nestretne s úspechom. Dôvod je prostý: i keby bol rituál úspešný, bolo by vám to nanič, keď nedokážete využiť príležitosť, pretože nie ste dosť vzrušení. Nie je totiž ťažké zameniť kúzlenie motivované postrannými úmyslami s očarovaním, ktoré má uspokojiť vaše sexuálne túžby. Pokiaľ sa čarovanie zamerané k vlastnému prospechu spája s obradnou mágiou, patrí buď k rituálom súcitným alebo deštrukčným, prípadne k obom typom. Ak niečo chcete alebo potrebujete tak zúfalo, že ste z toho smutný a trápite sa, a pritom môžete svoj cieľ dosiahnuť pomocou čarov a kúziel bez toho, aby ste niekomu ublížili, potom môže vašu moc zvýšiť súcitný rituál. Pokiaľ si prajete po zásluhe očarovať alebo lapiť obeť, s ktorou máte svoje plány, použijete deštrukčný rituál. Toto rozdelenie je treba dodržovať, pretože keby ste k dosiahnutiu cieľa zvolili nevhodný rituál, mohlo by vám to spôsobiť značne komplikované problémy. Ako dobrý príklad môže poslúžiť dievča, ktoré neustále obťažuje neodbytný nápadník. Pokiaľ mu nedala žiadnu príčinu, mala by si uvedomiť, že ide o psychického upíra, a kľudne ho nechať hrať masochistickú rolu. Ak ho ale ľahkovážne zvádzala, vzbudila jeho nádeje a potom sa diví, že je predmetom vytrvalej sexuálnej túžby, môže poďakovať len sama sebe. Také jednanie je len "nafukovaním" ega a je dané naučeným popieraním ega, ktoré si potom vynucuje také triky. Satanistka má ego dostatočne silné, aby využívala čary len pre vlastné sexuálne uspokojenie alebo na získanie moci či úspechu v nejakej oblasti. Druhý typ rituálu sa týka súcitu. Rituál súcitu alebo citovosti je prevádzaný s úmyslom pomôcť iným, prípadne sebe. Týmto rituálom je možné ovplyvniť napríklad zdravie, rodinné šťastie, podnikanie, hmotné a vedecké úspechy a pod. Tento druh obradu by bolo možné považovať za rýdzu dobročinnosť, ak máme na pamäti, že s dobročinnosťou sa má začínať doma. Treťou motivačnou silou je deštrukcia. Ide o obrad, ktorého použitie je vyvolané hnevom, nevôľou, pohŕdaním, opovrhnutím alebo čírou nenávisťou. Je známy ako očarovanie, kliatba alebo ničivé kúzlo. Jednou z najrozšírenejších mylných predstáv o praktikách rituálnej mágie je, že človek musí najskôr veriť v jej moc, aby mu mohla uškodiť alebo ho zničiť. Nič nie je ďalej od pravdy. Najväčší posmieváčikovia boli vždy najvhodnejšími obeťami škodlivých kúziel. Dôvod je desivo prostý. Keď príslušník primitívneho kmeňa zistí, že na neho nepriateľ zoslal kliatbu, prvé, čo urobí bude, že pobeží za najbližším šamanom či kúzelníkom. Stále si uvedomuje ohrozenie a prítomnosť zla, a viera v moc kliatby je taká silná, že podnikne všetko, aby ju zlomil. Pomocou súcitnej mágie potom môže bojovať s akýmkoľvek zlom, ktoré sa mu postaví do cesty. Taký človek si dáva pozor na každý krok, a radšej nič neriskuje. Osvietený človek, ktorý o podobných poverách nechce ani počuť, naopak zatlačí inštinktívny strach z kliatby do podvedomia, a tým si pestuje pozoruhodne deštruktívnu silu, ktorá sa s každým ďalším nešťastím ešte znásobí. Kedykoľvek ho stretne nové nešťastie, neveriaci prirodzene automaticky poprie akúkoľvek súvislosť s kliatbou, zvlášť v jeho prípade. Toto dôrazné vedomé popretie účinnosti kliatby je jej hlavnou zložkou zaručujúcou úspech, pretože čarodejník navodí situáciu, v ktorej sú nešťastie či nehoda veľmi pravdepodobné. V mnohých prípadoch obeť popiera, že by mágia mohla akokoľvek ovplyvniť jej život a niekedy túto možnosť nepripustí ani na smrteľnom lôžku - ale čarodejník je úplne spokojný, pokiaľ sa dostavia očakávané výsledky. Je treba pripomenúť, že pokiaľ sú výsledky vášho konania v súlade s vašou vôľou, je úplne jedno, či mu niekto prikladá význam alebo nie. Superlogik vždy dokáže vysvetliť spojitosť medzi magickým rituálom a konečným výsledkom ako dielo náhody. Nech už má mágia konštruktívny alebo deštruktívny cieľ, jej úspech závisí na receptivite osoby, ktorá je predmetom požehnania alebo kliatby. V prípade sexuálneho alebo súcitného rituálu pomáha, pokiaľ príjemca v mágiu verí; obeť kliatby je ľahšie zničiť, pokiaľ v mágiu neverí! Ak si človek uvedomuje význam strachu, potrebuje prostriedky a spôsoby, aby sa proti nemu mohol brániť. Nikto nie je vševediaci, a dokiaľ existuje neistota, bude existovať i obava z neznáma, ktoré v sebe zahrňuje potenciálne nebezpečné sily. Práve tento prirodzený strach z neznáma, blízky príbuzný fascinácie neznámom, tlačí logicky založeného človeka k rozumovým vysvetleniam. Vedcov vedie k objavom zrejme práve ich schopnosť úžasu. Je smutné, že ten, kto sa považuje za logika, je často posledný, kto chápe podstatu rituálnej mágie. Keď hlboká viera a vrúcne nadšenie dokážu, že sa na tele objavia rany, aké údajne utrpel Kristus, hovorí sa tomu stigmata. Tieto rany sa objavia následkom súcitu, vypätého až k výraznému emočnému extrému. Prečo by sme teda mali pochybovať o ničivých dôsledkoch medzných stavov strachu a hrôzy? Takzvaní démoni majú teoreticky moc roztrhať telo na kusy; rovnako tak hrsť dávno zhrdzavených klincov dokáže v človeku presvedčenom, že visí na kríži Kalvárie, vyvolať extázu, až z neho kvapká krv. A preto sa nikdy nepokúšajte presvedčiť skeptika, na ktorého by ste chceli zoslať kliatbu. Nechajte ho, nech sa poškľabuje. Keby ste ho poučovali, zmenšíte tým svoje šance na úspech. Keď sa bude vysmievať vašej mágii, vľúdne ho počúvajte s pocitom istoty, že jeho dni budú naplnené zmätkom. Ak je skutočne hodný opovrhnutia, potom možno dokonca zomrie - s posmeškom na perách! RITUÁL ALEBO INTELEKTUÁLNA DEKOMPRESNÁ KOMORA Magický obrad môže prevádzať jedna alebo viac osôb; je teda treba ujasniť si výhody oboch prístupov. Na rozdiel od súkromného obradu ide u skupinového rituálu skôr o posilnenie viery a načerpanie nových síl. Zhromaždenie ľudí oddaných spoločnej filozofii napomáha obnoveniu viery v moc mágie. V prípade kliatby čiže ničivého rituálu niekedy pomáha, ak je magikovo prianie posilnené ostatnými členmi skupiny. Na tomto druhu obradu nie je nič, čo by mohlo jeho účastníkom byť nepríjemné, pretože jeho základnými zložkami sú hnev a symbolické zničenie vyhliadnutej obete. Rituál súcitu, kde je treba bez hanby prelievať slzy, eventuálne sexuálny rituál s masturbačnými a orgazmickými podtónmi, majú najväčšiu šancu na úspech, ak sú praktikované v súkromí. Rozpaky či ostych by nemali mať v rituálnej sieni miesto, pokiaľ nie sú súčasťou danej role, a potom ich je možné vhodne využiť. Začiatok i koniec rituálu musia byť prevedené v obradnej sieni so symbolickým vybavením (oltár, kalich, atď.). Štylizovaný začiatok a koniec obradu pôsobí ako dogmatický, protiintelektuálny nástroj, ktorého zmysel spočíva v oddelení aktivít a súvislostí vonkajšieho sveta od toho, čo sa odohráva v obradnej sieni, kde je treba sústrediť všetku energiu a vôľu. Pre intelektuála je táto stránka obradu najdôležitejšia, lebo predovšetkým on potrebuje efekt dekompresnej komory, vyvolaný zariekavaním, zvonmi, sviečkami a ďalšími okrasami. Až potom môže prostredníctvom projekcie a využitím predstáv nechať pôsobiť svoje číre a vedomé túžby. Intelektuálnu dekompresnú komoru je možné, rovnako ako všetky náboženské obrady, považovať za školu dočasnej nevedomosti. Rozdiel spočíva v tom, že Mág si je vedomý, že pracuje s určitým druhom umelo navodenej nevedomosti, aby rozvinul svoju vôľu, zatiaľ čo stúpenci iných náboženstiev to nevedia, a pokiaľ áno, oddávajú sa sebaklamu, ktorý také poznanie nedovoľuje. Ich ego je už vďaka neustálemu náboženskému omieľaniu príliš labilné, aby im dovolilo priznať si, že sa dobrovoľne odsudzujú k nevedomosti! FAKTORY OVPLIVŇUJÚCE PRAKTIKOVANIE MÁGIE Túžba Prvým faktorom pri praktikovaní rituálu je túžba, prianie, tiež známe ako motivácia, pokušenie alebo citové presvedčenie. Pokiaľ po výsledku naozaj netúžite, nemali by ste sa pokúšať obrad praktikovať. Nemôžete získať prax v čarovaní, čarodejník môže predvádzať triky, ako trebárs pohybovať neživými predmetmi, len v prípade, že cíti silnú emočnú potrebu, aby sa tak stalo. Je pravda, že pokiaľ si praje získať moc tým, že urobí magickými výkonmi dojem na ostatných, musí predložiť hmatateľný dôkaz svojich schopností. Koncepcia mágie však j nehľadá uspokojenie v preukazovaní magických zručností. Skúsený Mág praktikuje rituál, aby dosiahol naplnenie svojich túžob, a nikdy by nestrácal čas ani silu vôle na niečo tak zbytočné, ako je trebárs z gúľanie ceruzky zo stolu pomocou kúzla a pod. Množstvo energie, potrebnej k levitácii čajovej šálky by postačilo k v sugerovaniu nejakej myšlienky skupine ľudí vzdialených pol sveta, aby jednali v súlade s vašou vôľou. Mág vie, že aj keby sa vám podarilo dostať šálku do vzduchu aj tak by sa našiel niekto, kto by to považoval za trik. Ak Mág chce, aby predmety plávali vzduchom, používa zrkadlá, drôty alebo iné pomôcky, a šetrí si silu . Malé dieťa zisťuje, že keď si niečo dostatočne intenzívne praje, väčšinou to dosiahne. To dáva zmysel, chcenie je príznakom túžby, zatiaľ čo modlitba je sprevádzaná zlou predtuchou. Písmo sväté túžbu pokrivilo a urobilo z nej chamtivosť a lakomstvo. Buďte ako deti a nepotlačujte túžbu, inak stratíte kontakt s hlavným prvkom potrebným k praktikovaniu mágie. Nechajte sa uviesť do pokušenia a vezmite si to, čo vás pokúša, kedykoľvek je to len možné! Načasovanie Pre každú úspešnú situáciu je jednou z najdôležitejších podmienok správne načasovanie. Zvolenie správneho času rozhoduje o úspechu či neúspechu magického rituálu ešte ďaleko väčšou mierou. Najvhodnejšia chvíľa pre zoslanie kliatby či kúzla, očarovanie alebo zariekavanie je vtedy, keď je objekt v stave najväčšej receptivity. Vnímavosť vôle čarodeja je najvyššia, keď je príjemca čo možno najpasívnejší. Bez ohľadu na silu svojej vôle, je samozrejme veľmi pasívny, keď spí. Tieto chvíle sú preto najvhodnejšou dobou k vyslaniu vašej magickej energie. Existujú určité obdobia spánkového cyklu, kedy je spáč vnímavejší k vonkajším vplyvom. Človek, ktorý je normálne unavený po celodennej práci bude spať ako zarezaný, dokým si telo a mozog neodpočinú. Obdobie hlbokého spánku trvá obvykle od štyroch do šiestich hodín, potom je vystriedané obdobím snívania, ktoré trvá dve až tri hodiny, eventuálne až do prebudenia. Práve v období snenia je mozog najvnímavejší k okolitým či nevedomým vplyvom. Predpokladajme, že čarodejník hodlá vyslať myšlienkovú energiu u na niekoho, kto chodí obvykle spať o jedenástej večer a vstáva o siedmej ráno. Najvhodnejšia doba k prevedeniu rituálu je teda okolo piatej hodiny rannej čiže dve hodiny pred prebudením. Je treba zdôrazniť, že čarodejník musí v tej chvíli byť na vrchole síl, lebo pri prevádzaní rituálu slúži ako vysielač. Podľa tradície sú čarodejnice a čarodejníci noční tvorovia, čo je celkom pochopiteľné. Ak chceme vyslať myšlienkovú energiu na nič netušiaceho spáča, neexistuje lepší rozvrh dňa! Keby tak ľudia vedeli, aké myšlienky sú im v spánku vkladané do hlavy! V stave snenia sa rodí značná časť budúcnosti. Pri prebudení sa zjavujú veľké myšlienky a mozog, ktorý si ich v bdelom stave zapamätá, vymyslí mnohé ďalšie. Ale ten, kto sa riadi myšlienkami, o ktorých nič nevie, je zámerne vedený do situácií, ktoré sa budú neskôr vysvetľovať ako osud, vôľa božia alebo nešťastie. Každý z nás má behom dňa obdobie, kedy je schopný prijímať čarodejníkovu vôľu. V týchto chvíľach denného snenia, nudy, alebo keď sa čas vlečie, sme najviac ovplyvniteľní. Ak je objektom vášho zariekavania žena, nezabúdajte na význam menštruačného cyklu. Keby človek behom svojho neuspokojivého vývoja celkom neotupel, poznal by, rovnako ako štvornohé zvieratá, kedy je samica sexuálne najvnímavejšia. Ľudský nos, aj keď nie je poničený lacnými opiátmi, nie je normálne vybavený, aby zachytil jasné erotické pachy. Aj keby však človek mal takú schopnosť olfakcie, hľadaná osoba by ho najskôr zviedla zo stopy použitím značného množstva parfému, ktorý prekryje a oslabí pohoršivé pachy, alebo by účinnými dezodorantmi vypátranie celkovo znemožnila. Aj napriek týmto nepriaznivým okolnostiam je muž stále podvedome schopný rozoznať zmeny v chémii ženského tela, a podľa toho je buď priťahovaný alebo odpudzovaný. Umožňuje to zmyslový vnem čuchovej povahy. Vedomé použitie týchto schopností by sme si najlepšie precvičili, keby sme sa vrátili späť do štádia štvornohých zvierat, čo ovšem tým, ktorí majú slabý žalúdok môže zaváňať lykantrópiou (schopnosť dosiahnuť vlčiu podobu pomocou mágie). Ničmenej existuje ľahšia cesta: proste si zistiť presný menštruačný cyklus ženy, ktorú ste si vyhliadli ako objekt. Priemerná žena je sexuálne najprístupnejšia tesne pred a po perióde. Čarodejník preto považuje čas spánku v týchto dňoch za najvhodnejšie obdobie pre vštepovanie myšlienok alebo motivácie sexuálnej povahy. Čarodejnice majú k dispozícii oveľa väčšie časové rozpätie, kedy môžu vysielať svoje kúzla na žiaduceho muža. Sexuálne pudenie je u mužov oveľa stálejšie ako u žien (aj keď je mnoho žien, ktoré sa vyznačujú rovnakou či dokonca väčšou sexuálnou túžbou), preto nie je presné načasovanie na deň také dôležité. Každý muž, ktorý nestratil všetku sexuálnu energiu, je pre šikovnú čarodejnicu ľahkou korisťou. Obdobie po jarnej rovnodennosti je u muža nabité sexuálnou vitalitou a on sám sa v súlade s tým aj prejavuje, čarodejnica teda musí siahnuť k silnejším prostriedkom, aby sa nezahľadel inam. Na ustrašenú otázku Proti čarom nie je žiadna obrana? je treba odpovedať takto: Áno, je. Nesmiete nikdy spať, oddávať sa dennému sneniu, musíte stále myslieť na niečo dôležité a nikdy nesmiete mať otvorenú myseľ. Potom budete chránení proti magickým silám. Predstavivosť Dospievajúci chlapec, ktorý starostlivo vyrýva do kôry stromu srdce s iniciálkami svojimi a svojej milovanej, chlapček, ktorý si celé hodiny kreslí elegantné automobily, malé dievčatko, ktoré sa stará o potrhanú a dobitú bábiku a myslí si, že je to krásne dieťatko - títo nadaní čarodejníci a čarodejnice, prirodzení kúzelníci, používajú magický prvok známy ako predstavivosť, na ktorom závisí úspech každého rituálu. Deti, ktoré sa nestarajú, či majú výtvarné nadanie alebo iné tvorivé schopnosti, sledujú svoje ciele s pomocou výtvoru svojej fantázie. Zato civilizovaní dospelí ľudia sú k svojim tvorivým prejavom oveľa kritickejší. Primitívny čarodejník kľudne môže pri svojich magických obradoch úspešne použiť figúrku z blata alebo hrubú kresbu. PRE NEHO je podoba presne taká, aká má byť. Všetko, čo slúži na vystupňovanie vzrušenia v priebehu rituálu prispieva k jeho úspechu. Akákoľvek kresba, maľba, socha, literárny prejav, fotografia, súčasť odevu, vôňa, zvuk, hudba, scénka či vymyslená situácia, ktorú je možné vteliť do obradu, čarodejníkovi poslúži. Obrazy a symboly sú mnemotechnickou pomôckou, ktorá šetrí intelekt, fungujúcou náhradou za niečo reálne. S predstavami je možné manipulovať, je možné ich vyvolať, obmeňovať a vytvárať, všetko podľa čarodejníkovej vôle, produkt imaginácie sa stáva vzorcom, vedúcim k skutočnosti. Pokiaľ si chcete užiť sexuálne radovánky s tým, koho ste si zvolili, potom ako integrálnu súčasť obradu musíte situáciu, po ktorej túžite vytvoriť na papieri, plátne, písaným slovom, atď., a pritom čo najviac preháňať. Pokiaľ máte hmotné priania, musíte uprene hľadieť na obrazy vecí, ktoré chcete - obklopte sa vôňami a zvukmi, ktoré tieto predmety vyvolávajú - vytvorte magnet, ktorý situáciu alebo vec, po ktorej túžite, pritiahne! Aby ste si poistili zničenie nepriateľov, musíte zničiť ich podoby! Musia byť zastrelení, ubodaní, otrávení, upálení, rozdrvení, utopení či roztrhaní čo najpresvedčivejším a najsugestívnejším spôsobom! Nie je ťažké pochopiť, prečo náboženstvo pravej cesty hľadí s takou neľúbosťou na modly. Spodobenie používané čarodejníkom je fungujúci mechanizmus vedúci k hmotnej skutočnosti, ktorá je priamym protikladom ezoterickej spirituality. Istý Grék, ktorý sa vyznal v mágii, kedysi zatúžil po žene, ktorá by uspokojila všetky jeho túžby. Bol taký posadnutý nemožnosťou nájsť predmet svojich snov, že začal také prekrásne stvorenie sám vytvárať. Keď dielo dokončil, tak skutočne a neodvolateľne sa do ženy, ktorú stvoril zamiloval, že už nebola z kameňa, ale mala ľudské telo, bola živá a teplá. Mágovi Pygmaliónovi sa tak dostalo najvyššieho z magických dobrodení a krásna Galatea bola jeho. Nasmerovanie Jednou z najviac prehliadaných okolností pri praktikovaní mágie je nahromadenie sily a jej následné nasmerovanie k uspokojivému výsledku. Adepti čarodejníctva obvykle vykonajú rituál a potom s hroznou úzkosťou čakajú na prvé známky úspechu. Aj keď sú odhodlaní a cieľavedomí, mohli by rovnako dobre padnúť na kolená a dať sa do modlenia, pretože úzkosť, ktorú cítia pri očakávaní výsledkov, likviduje každú reálnu šancu na úspech. Naviac nie je isté, či sa im s takým postojom podarí nahromadiť dostatok energie potrebnej k riadnemu prevedeniu obradu. Pokiaľ si na situáciu, na ktorej má byť založený váš rituál budete sťažovať alebo o nej budete stále hovoriť, môžete si byť istí, že príliš rozptýlite a rozriedite to, čo má byť rituálne nasmerovanou silou. Akonáhle vznikla túžba dostatočne silná, aby bolo možné siahnuť po magických silách, je treba podniknúť všetko, aby sa toto prianie symbolicky ventilovalo PRI PREVÁDZANÍ RITUÁLU - NIE pred ním alebo po ňom! Zmyslom rituálu je oslobodiť čarodejníka od myšlienok, ktoré by ho nakoniec zničili, keby sa nimi stále zaoberal. Premietanie, denné snenie a neustále špekulovanie spaľuje emočnú energiu, ktorú je inak možné sústrediť a dynamicky použiť, nehovoriac o skutočnosti, že stravujúca úzkosť znižuje aj normálnu produktivitu. Čarodejnica, ktorá vysiela kúzla medzi dlhým vysedávaním pri telefóne, keď čaká, že jej vytúžený milenec zavolá; čarodejník, ktorý privoláva požehnanie, a potom čaká ako na ihlách, až príde šek; muž, skľúčený nespravodlivosťou, ktorá sa mu stala, preklial svojho nepriateľa a s pretiahnutou tvárou a čelom plným vrások sa ťažko plahočí ďalej - to sú príklady zle smerovanej emočnej energie. Niet divu, že sa čarodejník cesty cnosti sa obáva odplaty za zoslanie zlého kúzla! Vysielajúci, prenasledovaný pocitmi viny, si môže byť odplatou istý - postará sa o ňu práve jeho zlé svedomie! Faktor rovnováhy S faktorom rovnováhy je treba počítať pri prevádzaní rituálnej mágie, týkajúcej sa skôr rituálu túžby a súcitu než zosielania kliatob. Predstavuje síce malú, ale mimoriadne dôležitú súčasť rituálu. Schopnosť uvedomenia a úplného poznania tohto faktoru si osvojí len málo čarodejníc a čarodejníkov. Ide skrátka o to, rozoznať typ človeka a situácie tak, aby ste s použitím mágie dosiahli čo najľahšie čo najlepšie výsledky. Poznanie medzí vlastných možností vyžaduje zvláštny druh introspekcie, ktorá môže čarodejníkovi pripadať nemožná, mnohokrát ale môže rozhodovať o úspechu či neúspechu. Pokiaľ vaše pokusy dosiahnuť svoj cieľ pomocou väčšej či menšej mágie neustále sklamú, zamyslite sa nad týmito vecami: nestali ste sa obeťou nesprávne orientovaného ega, ktoré vás prinútilo, že ste zatúžili po niečom alebo po niekom bez toho, aby existovala reálna šanca, že to dosiahnete? Nie ste ako nenadaný človek bez hudobného sluchu, ktorý sa pomocou mágie pokúša dosiahnuť, aby všetci obdivovali jeho nemuzikálny hlas? Nie ste len obyčajná, nepríťažlivá čarodejnica, ktorá má veľké nohy, nos ako zemiak, nafúknuté ego a naviac ešte ťažké akné, a ktorá vysiela kúzla, aby polapila fešácku filmovú hviezdu? Nie ste len primitívny, neohrabaný a oplzlý chlap s vyžranými zubami, ktorý túži po zmyselnej mladej striptérke? Ak je to tak, naučte sa pracovať s faktorom rovnováhy, inak sa musíte rovno zmieriť s večnými prehrami! Schopnosť prispôsobiť túžby svojim možnostiam je veľký dar. Len málo ľudí si dokáže uvedomiť, že pokiaľ nie sú schopný získať maximum, platí príslovie lepšie niečo ako nič. Chronický stroskotanec je človek, ktorý i keď má prázdne vrecká, odmietne s úškľabkom šancu zarobiť päťdesiat tisíc, pretože to nie je rovno milión. Jednou z najväčších zbraní čarodejníka je poznanie seba samého, svojho nadania, schopností, fyzickej príťažlivosti a nedostatkov, atď. Zároveň dobre vie kedy, kde a na koho čo použiť! Človek, ktorý nemá čo ponúknuť a predstupuje pred úspešného muža s grandióznou radou a prísľubom bohatstva sa podobá blche, ktorá šplhá slonovi po nohe a chce ho znásilniť! Ctižiadostivá čarodejnica, ktorá klame seba samú a myslí si, že dostatočne mocné kúzlo musí byť, aj napriek magickej nerovnováhe vždy úspešné, zabúda na jedno základné pravidlo: MÁGIA JE AKO PRÍRODA SAMA, K DOSIAHNUTIU ÚSPECHOV V MÁGII JE TREBA PRACOVAŤ V SÚLADE S PRÍRODOU, NIE PROTI NEJ! JE LEN NA NÁS AKÚ CESTU SI VYBERIEME. MÁGIA NIE JE ANI ČIERNA,ANI BIELA,DOKONCA ANI ŠEDÁ ČI ČERVENÁ... DOLEŽITÉ JE ZOSTAŤ SÁM SEBOU A RIADIŤ SA "PRAVIDLOM TROJNOSTI" |
KEREN HATUCH
KEREN HATUCH
O Mágií...ako ju vnímam ja.
Základom magického myslenia je viera a vôľa.
Mnohí skúsenejší Mágovia často krát dávajú „ruky preč“ od tých, ktorí sú zdanlivo iba na začiatku a Mágií sa venujú len krátkodobo.(i ked čas a priestor nič neznamenájú;)
Netvrdím ,že nie je potrebná skúsenosť, ale najdôležitejšie je objektívne zhodnotenie svojich schopností v ktorejkoľvek magickej činnosti.
Tu sa čiastočne dostávame k toľkokrát opisovanému fenoménu ktorým je naše Ego.
Áno, naše Ego musí byt vtedy zmrazené, aby sme dokázali kriticky samého seba posúdiť ,na čo máme a na čo nie!
Ale aj tu pozor, sebakritika a zdanlivé neverenie si ,môžu v Mágií znamenať aj to, že sa iba jednoducho bojíme.V tom treba na sebe popracovať, naučiť sa svoj strach postupne kontrolovať.
Ak vychádzame z osvedčenej teórie ,že úspešnosť v Mágií sa zakladá aj na viere v samého seba, potom nie je na prekážku ak niekto kto si verí, sa cíti byt Mágom aj napriek jeho "zdanlivo"krátkodobej praxi.
Aj tu platí známe „poznať tú správnu mieru“
Veď kto môže s istotou vedieť, koľkými inkarnáciami dotyčný, prešiel a koľko zabudnutého silnou vierou a presvedčením v sebe prebudil.?
Výborným štartérom býva aj literatúra, ktorá nám oživuje všetky naše zabudnuté spomienky.
Všade čítame, že dobrých učiteľov Mágie je žalostne málo...etc.
No to nie je žiaden ,dôvod k tomu, aby sa niekto vzdal svojho záujmu o Mágiu!
Kto hľadá, tak si svoju cestu nájde. Naučí sa čítať aj v zdanlivo „nekvalitnej“ literatúre, pretože niekedy stačí jedna veta v celej knihe a tá naštartuje ten správny myšlienkový reťazec.
Veď o tom vlastne Mágia je? Práca s svojimi myšlienkami, v stave maximálne možného nevedomia.
Znie to síce komplikovane ,ale v tom je práve umenie magickej praxe.
Pracovať so svojim nevedomím a naučiť sa ho usmerňovať.
K tomu slúžia pravidelné meditácie a práca s vlastným podvedomím .To je totiž vlastným“ pracovným polom“ Mága a s tým úzko súvisí aj astrálne pôsobisko operetéra. Aj začiatočník ,(ktorého však Mágia skutočne zaujíma(, presne vie o čom píšem.
Napr. zameranie sa na svoje sny,...tie nám poskytnú zdanlivo nepodstatné kľúčiky k rôznym archetypom. Je to dôležitá aktivita v začiatkoch magickej praxe.
Kým sa nám totiž podarí astrálne vycestovať, tak to asi nejakú chviľku tréningu a meditácií bude vyžadovať.
Sny sú predsa len prirodzenejšou formou astrálneho „pobytu“ a naozaj sa dá z nich pri troške pozorovacieho talentu čerpať.
Vôbec nezáleží na tom, či v silu Mágie veríme vďaka pomoci „čarovného prútika“, alebo nasmerujeme energie vlastným prstom, či silnou myšlienkou.
Výsledok bude individuálny a záleží na sile našej vôle, túžbe a viere vo všetko čo robíme, alebo na to len myslíme.
V Mágii totiž niet absolútnych učiteľov a absolútnych žiakov. Ktokoľvek, kto má k nej intuitívny vzťah a vie prirodzene magicky myslieť, môže byt prínosom pre toho druhého, nezávisle na poste ktorý zaujíma.
Často sa stretávam aj s otázkou prečo sa venujem Mágii ?
No úprimne,...zopár krát mi už naozaj Mágia pomohla pohnúť realitou, za čo som nesmierne vďačná, „Mojim strážcom, sprievodcom, všetkým a všetkému“ čo mi na mojej ceste pomáha!
Hlavným dôvodom tejto mojej „ viery“ však nie je Moc, ktorú už len samotné slovo v mnohých evokuje.
Mňa skôr fascinuje možnosť integrácie( súhry a zjednotenia) človeka (mikrokozmu) s univerzálnym pôsobením(makrokozmu)
Zmysel Mágie vidím práve v tejto jednote, kedy sa vlastne anuluje dualita a my nachádzame sami seba a zmysel svojho bytia ako takého.
...Jedného z „dní“ proste zistíme ,že sme neoddeliteľnou súčasťou toho všetkého a tam naša cesta „začne“... ale nikdy neskončí.
Veľa úspechov,
INANA
Čo je to Mágia
Skúsme si definovať pojem mágia. Takže, čo vlastne mágia je?
Asi najvyčerpávajúcejšou definíciou s ktorou som sa doteraz stretla je táto:
"Mágia je psychobiofyzika starovekých národov a spolu s alchýmiou a astrológiou patrí medzi najstaršie náuky ľudstva. Všetky tieto tri vedy boli základom pre vznik modernej biofyziky, astronómie a chémie. Boli taktiež nazvané okultnými vedami, nakoľko ako vedy tajné, neboli a ani nesmeli byť prístupné každému."
Význam slova mágia znamená "moc", alebo "veľkosť". V základnom ponímaní mágie treba rozlišovať dva pohľady na danú vedu. Prvým je pohľad okultistický (hermetický) a druhým je pohľad antropologický (kvázi vedecký). Antropologickému pohľadu sa venovať vôbec nebudem, nakoľko je zavádzajúci a zaoberá sa prevažne ľudovým čarodejníctvom.
Korene mágie pochádzajú z Egypta, Perzie, Babilónie a Indie. Tu nastáva ďalšie delenie smerov mágie podľa kultúr. Do Európy prenikol najviac smer Egyptský a Indický vďaka dochovaným dokumentom.
Postavme mágiu do ďalších troch rovín. Prvým je svet fyzický, ďalej svet astrálny a nakoniec svet duchovný.
Rovina fyzického vnímania je svetom hmotným, hmatateľným, viditeľným...
Rovina astrálna pracuje a využíva astrálneho tela, astrálnych bytostí a komunikácie s nimi, vytváranie nových astrálnych bytostí (elementálov a lariev). Túto rovinu môžeme tiež nazvať psychurgia.
Poslednou je rovina duchovná. Jedná sa o formu vyššej mágie a tou je teurgia. Definícia teurgie sa dá vysvetliť asi nasledovne: "Teurgia je druh mágie, kde mág pracuje na vyššej úrovni a pri svojich magických operáciách využíva bytostí vysoko inteligentných, ktoré sa tiež nazývajú géniovia."
Ďalej môžeme mágiu deliť na štyri druhy podľa cielenia magickej operácie (aj keď toto delenie ja osobne nepreferujem:) na mágiu: bielu (ide prevažne o cieľ pozitívne ladený vykonávaný voči inej osobe), čiernu (ide o poškodenie inej osoby za pomoci astrálnych bytostí), šedú (slúži prevažne k blahu samotného mága) a mágiu červenú (jedná sa o formu sexuálnej mágie). Týmto by som toto rozdelenie mágie podľa cieľa operácie ukončila, nakoľko sú o tom prístupné mnohé zdroje voľne dostupné v špecializovaných kníhkupectvách.
Ako posledné bude rozdelenie mágie na prírodnú (magia naturalis) a mágiu nadprirodzenú (magia inaturalis). Prvá uvedená je skôr spagyriou, nakoľko pomocou utajovaných znalostí o účinkoch bylín a rôznych fyzických objektov a úkonov vyvolávala účinky v psychofyzickom tele. Druhá využíva prácu v astrále (psychurgiu a teurgiu).
Uvediem iba základné fakty, ktoré je potrebné vedieť pred tým ako sa do experimentovania v oblasti mágie pustíte. Píšem o tom zámerne, lebo su známe autodeštrukcie osobností ľudí, ktorí sa do evokovania pustili bez dôkladnej prípravy.
Základnou podmienkou pre praktikovanie mágie je predpoklad, že osoba (magik) prípadne pri skupinovej magickej operácii všetky zúčastnené osoby sú náležite znalé problematiky mágie. Ďalej je potrebné poznať charakter bytosti ktorú evokujeme, aby sa celá evokácia nezvrhla v náš neprospech. Je nelogické, keď by sme sa ako nováčikovia rozhodli evokovať vyššiu inteligentnú bytosť. Táto evokácia je vopred odsúdená na neúspech. Základom evokovania bytosti je predpoklad, že bytosť je na našej prípadne nižšej inteligenčnej úrovni a magickej zručnosti a znalosti. V prípade, že niekto sa hneď rozhodne pre evokáciu génia je to ako by sa kojenec rozhodol, že "dosť bolo mlieka - ja chcem krvavý steak". Asi by sa to dieťa z toho šoku dlho spamätávalo. Rovnako tak to funguje aj vo svete mágie.
Praktická Mágia
Aj napriek tomu, že sa k niektorým typom mágie používa množstvo rekvizít, základnými nástrojmi mága zostávajú jeho vedomie, jeho duševné schopnosti a jeho fyzické telo. Ak sa má adept mágie stať skutočným a plnohodnotným praktikujúcim mágom, musí začať rozvojom vedomých duševných síl.
Prvé kroky sú vždy náročné. Budúci mágovia sa musia naučiť relaxovať a paralyzovať svoje fyzické telo. Akonáhle dosiahnu tieto schopnosti, učia sa kontrolovať svoju myseľ. Pokiaľ adept nezvládne tieto dva základné kroky, nemá zmysel experimentovať so samotnými formami ktoréhokoľvek druhu mágie. Zvládnutie prvých dvoch krokov môže odhodlanému a nadšenému adeptovi trvať až niekoľko rokov.
V našej dobe, charakterizovanej snahou získať všetko a hneď, sa stretávame s neustálym opakovaním požiadaviek na rýchle metódy a jednoduché riešenia. Ale nakoľko zázračný urýchľovač neexistuje, nie je to inak ani so zvládnutím ďalších krokov k praktickej mágii.
Tí, ktorí ponúkajú rýchle a okamžité riešenia zložitých a postupných procesov, sú buď šarlatáni, alebo hlupáci, ktorí svojim žiakom nemajú reálne čo ponúknuť.
Osobný vývoj, ktorým musí adept prejsť, si od každého vyžiada nezanedbateľnú dávku trpezlivého úsilia, ktoré bude musieť byť vynakladané v krátkych časových úsekoch rozložených do niekoľkých rokov.
Každý novic,ktorý by mal náladu po mesiaci štúdia mágie experimentovať s praktickou časťou nech tak nečiní, nakoľko mágia je vedou nádhernou a lákajúcou, ale nebezpečenstvo, že sa Vám situácie vymkne spod kontroly je obrovské! K úspešnému zvládnutiu praktickej mágie prisupuje precízne a nepreskakujte ani časti, ktoré sa Vám budú zdať nudné a nič Vám nebudú hovoriť.
Ďalšou vecou s ktorou sa určite pri svojom štúdiu stretnete bude "nezrozumiteľnosť" niektorých textov. Treba mať na pamäti, že nikto Vám nič nepodá na zlatom podnose s podrobným návodom ako čo urobiť. Mágia je istom zmysle egoistická a v prvom rade sleduje osobné záujmy každého praktika. Ak budete čakať, že Vám bude niekto dávať podrobný výklad každého hermetického diela, ktoré sa Vám dostane do rúk, nikdy z Vás hermetik nebude. Ostanete na úrovni teoretika a budete sa utešovať tým, ako skvele ste sa naučili interpretovať myšlienky niektorého z velikánov mágie. Ten kto chce začať praktikovať mágiu musí zvládnuť ďalšiu základnú vec: čítať medzi riadkami.
Najčastejším problémom prečo ľudia končia s mágiou z dôvodu, že im diela, ktoré sa im dostanú do rúk pripadajú minimálne nezrozumiteľné. Je to tak. Jediný možný spôsob ako zvládnuť štúdium mágie a napredovať je nebrať doslovne každú vetu, ktorú prečítate. Jednoducho niektoré časti diel sú zámerne napísané s chybami. Aj o tom je mágia. Nepodceňujte riziko psychického dopadu v prípade neodborne aplikovanej magickej činnosti...
Teória a Prax Mágie
Jemnohmotný svet
zdroj:http://www.vestenie.wbl.sk/CLANKY_Bomagnus.html
Každý záujemca o ezoteriku by veľmi rýchlo chcel vniknúť do tajov jemnohmotného sveta. No po prvých nezdaroch sa vzdáva a prestáva si veriť. Kde sú tie nezdary, kde je tá magická hranica, ktorú je nutné prekročiť? Vnímanie hmotného sveta zmyslami, tak ako to robí väčšina ľudí nám nepostačuje na prienik do jemnohmotného sveta. Ľudia vidia, počujú, cítia, vytvárajú si myšlienky, celky. Uspokoja sa s tým čo majú, prípadne s tým čo im ponúkne mozog, racio či fantázia. Dostávajú sa k útržkovitým informáciám ktoré im vyhovujú. A keď stretnú ďalších ľudí, s obdobným názorom, sú šťastní, spokojní že nie sú sami. Že si to niekto poskladal v hlavičke tak, ako oni. Je síce pravda že každá informácia a obzvlášť v ezoterike nás posunie ďalej, len treba selektovať čo je pre náš rozvoj a čo je ovplyvnenie a stagnácia. Každá kniha zachytáva myšlienky autora každý článok vyjadrenie názoru. To sú odrazové mostíky do neznáma. Vieme si poskladať myšlienky, názory atd. Vytvárame si vlastné celky, ale je to v štádiu predstáv, fantázie. Sme ovplyvňovaní názormi druhých, ale nič nerobíme pre to aby sme si ich overili, skočili z mostíka. A prečo to je tak? Proste nechápeme že keď chceme skúmať vodu, tak na ňu nemôžeme ísť ako na zem s rýľom, lopatou alebo nebodaj zbíjačkou. Nedocielili by sme nič. Ale máme poprieť existenciu vody len preto že sa nedá prerezať rýľom? Alebo preto že sa nedá po nej chodiť nohami ako chodíme nohami po zemi?
Tak ako existuje tuhé, tekuté ,plynné skupenstvo ktoré vytvára hmotu našej zeme, a môžeme ho vnímať bežnými zmyslami, tak existujú aj skupenstvá v jemnej forme, ktoré však nie sú našimi zmyslami vnímateľné. A predsa sú v priamej spojitosti s nami. Hermetizmus ich nazýva úrovne a sféry. Tak ako sa píše ,,Čo je hore je aj dole,, a zároveň je všetko teraz tu. Jemnohmotné formy nie sú viazané na čas a priestor a môžu sa navzájom prelínať. Takže ako sa delia?
- Náš svet v ktorom žijeme je základ nášho bytia. Tu sa pohybujeme pomocou svojich zmyslov, svojho ducha, duše a hlavne fyzického tela.
- Ďalší svet v našom ponímaní je tzv. jemnohmotný svet. Nenachádza sa vo vedľajšej miestnosti ani vyššie, je tu a teraz len ho bežnými zmyslami nevnímame. Každý sa do neho dostane po smrti odložením telesnej schránky. Dá sa do neho dostať aj únikom svojho mentálneho, astrálneho tela od tela fyzického takzvaným mentálnym, astrálnym cestovaním, už za života fyzického tela.
K čomu je to dobré? Načo objavovať iné svety? Nie je lepšie skočiť si ku moru? Vyvaľovať sa na pláži, pivko v ruke ako astrálne cestovať? Odlúčením od tela človek zistí že v jemnohmotných svetoch nie je čas, priestor ani žiadna hmotná prekážka. Takže v okamžiku môže byť tam kde chce byť. O tom sa presvedčí každý po fyzickej smrti. Tým že sa človek s jemnohmotným svetom oboznámi zaživa, odpadne mu starosť a hlavne strach zo smrti z neznáma. Zistí že nebo a peklo neexistuje. Že sú to len obmedzené náuky niektorých cirkví. Hoci keby chceli nižšie časti jemnohmotného sveta označiť peklom a vyššie nebom, sčasti by to zapadalo do seba. Ďalej človek zistí že všetky materiálne záujmy tohto sveta sú absolútne zbytočné a slúžia iba na spríjemnenie života telesnej schránky. Že neexistuje sláva, česť, bohatstvo. Že čo nás drží pri živote láska, vernosť, pud sebazáchovy, sex v astrálnom svete odpadá. Existujú len vibrácie vývinu jedinca ku ktorým sa dopracuje za života, a tie ho vtiahnu do seberovných jemnohmotných sfér. Pojem krásy tiež odpadá. Keďže v jemnohmotných sférach nie je čas ani priestor nie je s čím porovnať ako odmerať svoj vývoj a tak túžime po návrate do nášho materiálneho sveta. Hlavne preto aby sme sa mohli ďalej rozvíjať a dostať do vyššej jemnohmotnej sféry, keď opäť nastane čas odloženia telesnej schránky. V jemnohmotných sférach sa ďalej okrem nás vyskytujú tzv. žilové bytosti, larvy a pod. O nich som už písal podrobnejšie v článku ,, Energetické upratovanie ,,. Sú v našom ponímaní dobré a zlé. Ale dobro a zlo ako také neexistuje. Sú len dobré vplyvy a zlé vplyvy na naše momentálne vnímanie dejov reality. Vo vyšších sférach jemnohmotných svetov sa nachádzajú ďalšie bytosti, ktoré majú priamy vplyv na dianie na zemi, v našom svete. V našom ponímaní sú to anjeli, démoni a pod. Z vyššej sféry jemnohmotného sveta sa dá zostúpiť nižšie prebratím vibrácií toho daného sveta ale naopak to nejde. Preto kolobeh reinkarnácií. Každý sa túži dostať naspäť aby sa zdokonalil a potom postúpil vyššie. A keďže tieto svety sa celé medzi sebou prelínajú, niekedy sa stane že niektorý jedinci vidia znamenia, zjavenia a pod. pritom sa len oknom pozreli len do vlastnej izby len v jemnohmotnej forme. No väčšina ľudí je spokojná keď plávajú na hrubohmotnej bárke v jemnohmotnom mori obklopení stenami bárky. Potom sa boja búrok, úskalí a stále v kútiku duše túžia aby bárka plávala pokojne životom. Ale po narazení do skál ostanú zmietaní jemnohmotným morom ako stroskotanec. Preto je potrebné poznávať aj túto formu žitia a bytia aby sme vedeli kam kráčame a smerujeme. A použiť ju aj tu v materiálnom hrubohmotnom svete. Proste sa stať súčasťou všetkého a pokojne kráčať po hladine.
